Svätci a svätice sú relatívne častým heraldickým znamením súčasných erbov slovenských miest a obcí. Tieto motívy v absolútnej väčšine prípadov súvisia so zasvätením miestnych kostolov, podobne ako je tomu aj v Plavči. Patrónka miestneho chrámu sv. Margita Antiochijská sa stala nielen ochrankyňou a orodovnicou veriacich, ale aj symbolom, ktorý Plaveč reprezentoval vo verejnom živote. Dokladom toho je dochované historické pečatidlo (typárium) mestečka Plaveč, pravdepodobne zo 16. storočia, ktoré je od roku 1959 v zbierkach Krajského múzea v Prešove. Obsahuje prakticky totožný výjav ako súčasný erb obce. Celé stáročia tak úradné písomnosti Plavča uzatvárala, ich pravosť a hodnovernosť osvedčovala pečať so sv. Margitou Antiochijskou.
     Sv. Margita je jednou z najuctievanejších svätíc stredoveku. Je považovaná za patrónku rodičiek a oddávna patrila medzi štrnásť pomocníkov v núdzi. Podľa tradície žila na prelome 3. a 4. storočia v Antiochii (dnešné územie Turecka) a bola dcérou pohanského kňaza Edesia. Po smrti matky ju od útleho detstva vychovávala pestúnka, ktorá ju viedla ku kresťanskej viere. Keď sa o tom dozvedel Margitin otec, vyhnal ju z domu a prikázal jej pásť dobytok. Do pôvabnej Margity sa zaľúbil vladár Olibrius a chcel si ju vziať za ženu. Ona ho však odmietla, pretože svoj život zasvätila Bohu a chcela žiť v panenskej čistote. Keď sa však vladár dozvedel, že je kresťankou, dal ju zatknúť a keď sa odmietla klaňať pohanským bohom, vystavil ju krutému mučeniu. Margitu bičovali, železným hrebeňom trhali jej telo a opaľovali ju ohňom, no spôsobené rany sa hojili priam zázračne. Počas väznenia sa úpenlivo modlila, aby jej Boh ukázal nepriateľa, ktorého má poraziť. Zjavil sa jej drak stelesňujúci diabla a chcel ju zhltnúť, no Margita ho zahnala znamením kríža. Na druhý deň ju spútali a hodili do hlbokej rieky, no jej okovy sa rozviazali a ona zázračne vyšla z vôd. Nakoniec ju popravili sťatím, a preto sú meč, drak a kríž hlavnými atribútmi tejto svätice. 

     Sv. Margita sa zaiste nie náhodou stala aj patrónkou pôvodne gotického kostola v Plavči. Plaveč bol v stredoveku dôležitým cirkevným i hospodárskym centrom a už v 14. storočí plnil úlohy mýtneho a trhového strediska. Vďaka progresívnemu hospodárskemu vývoju sa stal mestečkom (oppidum) a na jeho čele stáli prísažní s voleným richtárom. V súvislosti s nárastom administratívnej agendy mestečka vznikla potreba vytvoriť vlastnú pečať s mestským symbolom, ktorý by ho reprezentoval navonok. Stala sa ním patrónka miestneho chrámu, ktorá bola nepochybne súčasťou už vôbec prvých pečatí Plavča. 
     Dodnes dochované bronzové pečatidlo je vysoké necelých 5 centimetrov. Uprostred pečatného poľa je v negatívnom prevedení vyobrazená sv. Margita s korunkou na hlave, mečom v jednej a reťazou v druhej ruke. Na reťazi je uviazaný drak s vyplazeným jazykom, ktorého chvost sa stáča do slučky. V kruhopise je nápis SIGILUM OPIDI PALOCHA, čo znamená Pečať mesta Plaveč. Práve týmto pečatidlom sa spečaťovali tie najzásadnejšie písomnosti, ktoré mali rozhodujúci význam pre hospodársky, politický i spoločenský rozvoj Plavča v období 16. a 17. storočia. Dnes je plavečské pečatidlo jedným z najstarších a najhodnotnejších múzejných dokladov dejín našich miest a obcí. 

Text: JUDr. Mgr. Jozef Kušnír
Foto: Anna Pavlovičová