Profil obce

Najstaršia správa o obci je z r. 1269, keď kráľ Belo IV. dal rytierovi Bohumírovi dedinu Trstené v Liptove za jeho dovtedajšie dediny Plaveč a Žehru. Z nej vyplýva, že dedina jestvovala už pred 12. st., pri ktorej okolo r. 1100 uhorský kráľ Kolomoman usadil vysunutú stráž Plavcov /Polovcov/ na ochranu hraníc Uhorska, od ktorých staršia dedina dostala nové pomenovanie Plaveč. Odvtedy až do 2. pol. 13. st. bola spolu so svojím okolím majetkom uhorskej koruny. Pred r. 1269 bola na čas majetkom liptovského šľachtica Bohumíra, neskôr patrila Detrikovmu synovi Arnoldovi zo Spiša, ktorému plavečské panstvo daroval kráľ Štefan V. Hradné panstvo Plaveč zostalo vo vlastníctve Arnolda len do r. 1294, keď ho výmenou za majetok Švábovce na Spiši získal kráľ Ondrej III. R. 1317 kráľ Karol Róbert plavečské panstvo daroval Filipovi Drugetovi. Po smrti Filipa Drugeta, ktorý nemal potomkov, Karol Róbert r. 1327 dal jeho majetky Filipovmu synovcovi Viliamovi. V 2. pol. 14. st. panstvo bolo opät kráľovským majetkom. Koncom 14. alebo zač. 15. st. sa vlastníkmi panstva stali šľachtici Bubekovci, ktorí okolo r. 1427 boli už trvalými vlastníkmi majetkov plavečského panstva. R. 1449 sa hradu zmocnilo bratrícke vojsko a stal sa sídlom vodcu bratríkov Petra Aksamita, ktorý ho r. 1455 dostal do zálohu. Konc. 15. a zač.16. st. vlastníkmi panstva boli Zápoľskovci, ktorí ho r. 1505 predali šľachticovi Michalovi Horvátovi z Lomnice. Plavečských Plavcov, ktorí tu vykonávali vojensko-strážnu službu od zač. 13. st., uhorskí králi postupne premiestnili, prípadne tu usadili nových strážcov. Časť z nich postupne upadla medzi poddaných alebo za zvláštne zásluhy ich králi povýšili na zemepánov. V 2. pol. 13. st. tu žili len poddanské domácnosti.

Pravdepodobne zač. 14. st. sa v Plavči usadilo nové obyvateľstvo podľa zákupného práva. V 14. st. tu jestvovalo šoltýstvo, ktoré neskôr zaniklo. V 16. st. pôsobil už volený richtár. V 1. pol. 14. st. jestvoval plavečský dištrikt, do ktorého patrili okolité farnosti. Plavečská farnosť jestvovala aj v 15. a 16. st. Cez Plaveč viedla krajinská cesta tiahnuca z údolia Torysy do údolia Popradu.

V 13. alebo zač. 14. st. na tejto ceste zaviedli zemepáni vyberanie mýta pod hradom. Mýtnica a vyberanie mýta sa udržalo aj v 15. a 16.st. Z iniciatívy zemepánov sa v Plavči v 14. alebo 15. st. zaužívalo konanie trhu. Od konca 15. st. sa vyvíja ako poddanské mesto. Mestský vývoj posilnili aj tri jarmoky, ktoré sa mohli konať od r. 1505, keď mesto dostalo trhové právo. R. 1427 roľnícke domácnosti zdanili od 76 port, takže Plaveč patril k stredne veľkým mestám. Bol jediným mestom na plavečskom panstve. R. 1600 bolo v sídlisku 44 domov, mýtnica, mlyn, kostol, fara, škola a 2 kúrie šľachticov Horvátovcov. R. 1456 a 1631 sa poddaní hradu vzbúrili proti poddanským ťarchám. V 18. st. boli zemepánmi Horvátovci, v 19. st. tu mali majetky Salamonovci. R. 1756 mestečko vyhorelo. V r. 1787 malo 64 a r. 1828 130 domov. Zač. 20. st. tu založili závod na výrobu syrov a otvorili kameňolom. Po r. 1918 obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Obec bola oslobodená 23. 1.1945. Počas bojov zhorelo v obci 41 domov, 145 stodôl a 81 maštalí. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, zo 673 hlasov získala 435, KSS 215, Strana práce 17 a Strana slobody 2 hlasy. Povodeň r. 1948 spôsobila veľké hospodárske škody. ŠM, založený r. 1962, bol pod správou ŠM Lipany do r. 1969, od 1970 do 1975 bol pod správou ŠM Stará Ľubovňa, od 1975 JRD Rozvoj. Po oslobodení obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po r. 1945 bola v obci zavedená elektrická sieť /1957/, miestny rozhlas, verejné osvetlenie, vodovod /1990/, postavená základná škola /1958/, kultúrny dom a budova MNV /1967/, most cez rieku Poprad /1973/, budova Jednoty SD /1981/, reštaurácia /1983/, stredisko služieb /1984/, požiarna zbrojnica /1985/, športový štadión /1988/, nové rodinné domy, objekty JRD. Uvedením železničnej trate Podolínec - Plaveč do prevádzky v r. 1966 obec získala železničné spojenie.

Symboly obce Plaveč